ALUMNI

Hokej ma naučil disciplíne, cieľavedomosti, ako pracovať v kolektíve, rešpektovať súpera a mnoho iného užitočného pre život. Som vďačný rodičom, že ma podporovali a boli mi vždy oporou. Každý tréner mi odovzdal niečo, čo mi pomohlo po športovej či ľudskej stránke. Boli to nezabudnuteľné roky!

Deťom treba šport a každodenný pohyb, ktorý pomáha nielen zdraviu, ale aj osobnostnému rozvoju. Športom získajú deti kamarátov a veľa cenných skúseností v podobe výhier, ale aj prehier – a to patrí ako k športu, tak aj k životu.

Dnes si rád zahrám futbal, basketbal, florbal, tenis, volejbal a rád tiež bicyklujem. Športujem stále s veľkou chuťou.

Dôležité je, vždy sa snažiť byť férový. Jasné, že som chcel vždy vyhrávať, ale aj prehry človeka posúvajú v živote. Pred súpermi treba mať rešpekt, ale strach nie.

Zolko bol od malička veľmi živé dieťa, plné energie. Učiteľka z jeho škôlky nám poradila, že by bolo dobré dať Zolka na nejaký šport, aby si vybil energiu a vybláznil sa do sýtosti. Takže už ako šesťročného sme ho prihlásili na hokej, môže sa povedať, že Zolko hral hokej celý jeho život. Pravdaže mal rád aj iné športy, on jednoducho neobsedel. Čokoľvek sa deti hrali vonku pred panelákom, v parkoch, v školách, Zolko bol medzi nimi. Nenechal si ujsť akúkoľvek možnosť športovať. Neskôr, už v staršom veku, rád hrával futbal, hokejbal, tenis a aj golf. Pre neho akákoľvek športová aktivita bol len ďalší dôvod na dobrý tréning.

Pokiaľ je dieťa zdravé a prejavuje záujem o aktívne hranie a cvičenie, je veľmi dobré, keď ho v tom rodičia podporia. Rodičia musia byť deťom príkladom a neustále ich povzbudzovať a podporovať. My ako celá rodina sme žili hokejom. Zimný štadión bol náš druhý domov. Rodinné diskusie sa točili okolo tréningu a zápasov. Rozprávali sme o každom útoku a obrane do tých najpodrobnejších detajloch. Manžel chodil s deťmi behávať na Urpín. Sem tam sme všetci vybehli sa bicyklovať alebo na túru. Aj naše rodinné dovolenky boli skoro vždy v športovom duchu: plávanie a vodné lyžovanie. Dokonca sme deti doslova nútili pracovať na záhrade, pretože sme dobre vedeli, že aj to im dodá silu a vytrvalosť. Nepodporovali sme lenivosť.

V prvom rade, šport je pre deti veľmi dobrý po fyzickej stránke. Pomáha to ich fyzickej koordinácii, stabilite, zdravému rastu kostí a svalov, prekrveniu tela a mozgu, čo má neskôr pozitívny vplyv na myslenie a mentálny relax.

Po druhé, benefit športu nie je len fyzický. Deti, ktoré športujú, sa tiež učia dôležitým sociálnym vlastnostiam: spolupráci, tímovosti, sebavedomiu, sebadôvere, disciplíne a aj vytrvalosti. Mnohí športovci neskôr v živote tieto dôležité vlastnosti využívajú v práci a v osobnom živote úplne prirodzene a sú úspešní. Každé športové gesto či odmena dodáva dieťaťu sebavedomie: tľapnutie od spoluhráča, povzbudenie tímu, pochvala od trénera či rodiča, medaila či ocenenie, výborná štatistika, podanie ruky protihráčovi…

Po tretie, šport deti učí dôverovať ich vlastnostiam a presadiť sa v ich snahách, kedy si uvedomia, že dokážu ešte viac.

Po štvrté, šport tiež naučí deti športovému správaniu, ktoré sa neskôr dá veľmi dobre využiť v každodennom živote – vedieť osláviť a využiť víťazstvo, odmeny a postup, ale aj zvládnuť a akceptovať prehru, straty a pády.

Športom sa deťom otvárajú dvere do sveta, majú veľakrát možnosť cestovať do cudzích krajín. Zolko hral hokej skoro vo všetkých Európskych krajinách, v Kanade a aj v USA.

Zolko bol neskutočne súťaživý. Pre neho skoro všetko bolo o súťažení a dokazovaní, kto je lepší. Toto bola jeho základná vlastnosť, ktorá ho poháňala neustále trénovať, až kým nedosiahol cieľ, aj v tvrdom hokejovom kontakte. Ale pravdaže, mal situácie, v ktorých toto nestačilo a ocitol sa oproti vyšším a silnejším hráčom. My sme mu vždy hovorili: „Musíš byť šikovnejší a rýchlejší“. Myslíme, že sa tým riadil pomerne dobre a často. Zolko bol známy svojou rýchlosťou na ľade s pukom a skvelými asistenciami.

Nevieme s určitosťou, aké bolo jeho motto alebo životné krédo. Bol to veľmi veselý chlapec s veľkým úsmevom a humorom. Žil pre hokej, rodinu a priateľov. Doma vždy hovoril: „My sme strašne milá rodinka“, na čom sme sa vždy všetci dobre zasmiali, hlavne keď to povedal vo chvíľach, keď to bolo najmenej vhodné – „ice breaker“ – lámač ľadu alebo lámač napätia.

Zolkova sestra nikdy nezabudne, čo jej raz Zolko povedal, keď mal veľmi ťažký tréning a nakoniec ho tréner dal do tretej päťky pred zápasom, čo ho neskutočne trápilo… Ona sa ho opýtala: „Prečo sa na ten hokej nevykašleš?“ a Zolko na to odpovedal: „Ty to nechápeš, ja hokej MILUJEM!“. Jeho sestra si už len pamätá toľko, že jej brat na tom zápase bodoval 2 góly a 3 asistencie. Tréner ho už nikdy nedal to tretieho útoku a jeho sestra sa ho už nikdy nepýtala takú otázku.

Bolo veľa Zolkových úspechov, na ktoré sme hrdí! V roku 1997 – Zolko bol pozvaný hrať v QMJHL, The Quebec Major Junior Hockey Leaque v Kanade. Taktiež veľmi radi spomíname, ako bol vybraný do Slovenskej hokejovej reprezentácie, všetci sme plakali od radosti. Zolko reprezentoval Slovensko už od žiackeho veku až po juniorský vek, bol na to osobne veľmi hrdý. V roku 1999, sme spolu oslavovali striebornú medailu z Juniorského Európskeho Šampionátu v hokejbale, ktorý sa konal vo Zvolene. Potom neskôr v decembri v tom istom roku Zolko reprezentoval opäť Slovensko a vyhral bronzovú medailu zo Svetového Juniorského Šampionátu v ľadovom hokeji v Kanade, ktorá nám robila neskutočnú radosť. Posledný veľký úspech v roku 2000 – bol bohužiaľ krátky a tesne pred jeho autonehodou, podpis NHL zmluvy. Mimo hokeja sme veľmi hrdí, aký dobrý syn, brat a človek z neho vyrástol a taktiež, že vyštudoval strednú školu.

* Napísali rodičia a sestra Zoltána Bátovského.

Vďaka hokeju som bol už od malička samostatnejší. Pamätám si, keď sme ako žiaci hrávali v Dubnici: cestovalo sa o 5.00 ráno, tak som chodil pešo cez pol mesta, aby som stihol zraz, lebo s otcom som ho väčšinou zmeškal. Ďalej ma hokej naučil priebojnosti, tvrdej drine a práci v kolektíve. Naučil som sa prekonávať situácie a chvíle, keď sa človeku nedarí podľa jeho predstáv. Hokeju vdačím aj za množstvo ľudí a priateľov, ktorých som spoznal počas kariéry.

Pre deti je dôležité, aby už od mala v sebe nachádzali dravosť a húževnatosť – túžbu niečo dokázať, pretože si tak budujú zdravé sebavedomie. Takisto sa naučia dodržiavať pravidlá, rešpektovať trénera a spoluhráčov.  Pri športe zažijú veľa zábavy, úspechy aj sklamanie. Zistia, že nič nepríde len tak a všetko si musia odmakať. A to sú všetko dôležité skúsenosti do života.

V zime mám rád lyžovanie a snowboarding. V lete zas vodné športy napr. wakeboarding alebo windsurfing.

„Keď viem a môžem, tak chcem.” Túto vetu mal kedysi môj starký v garáži a hodí sa mi dodnes.

Hokeju vďačím za to, že som mal krásne detstvo, spoznal som mnoho kamarátov, či už na Slovensku alebo aj v zahraničí, precestoval som veľa krajín, spoznal inú mentalitu ľudí a zažil mnoho krásnych chvíľ.

Je dôležité, aby deti športovali. Naučia sa pohybu, disciplíne a získajú veľa nových zážitkov.

Ja mám rád aj všetky letné herné športy, ale v poslednom čase najradšej golf.

Motto: „Všetko je možné, len treba mať jasný cieľ“

Hokeju vďačím za veľa. Aj keď všetky pozitíva si človek uvedomí až oveľa neskôr. Keď som bol mladý bral som všetko tak, ako prichádzalo, nezamýšľal som sa veľmi nad tým. S odstupom času si však človek veľa vecí uvedomuje. Hokej mi vštepil zmysel pre tímového ducha, spravodlivosť, férovosť a vytrvalosť. A tiež, samozrejme budovanie sebadôvery, zodpovednosť voči sebe a kolektívu, čo ide ruka v ruke so stále platným heslom nielen mušketierov: „Jeden za všetkých, všetci za jedného.“

Šport kreuje mladú osobnosť, je dôležitý nielen kvôli fyzickému zdraviu a kondícii, ale pomáha udržiavať a rozvíjať aj mentálne návyky a odolnosť. Šport v mladosti stavia deťom pevné, zdravé základy a formuje osobnosť. Neskôr si na týchto základoch budujú ďalší život. Deti by sme mali viesť ku športu a športovaniu, aby to bola vedomá činnosť, pretože získavajú pozitívne návyky, ktoré zužitkujú ďalej v živote. Následne budeme mať šancu získať pre spoločnosť zdravých, slušných a odolných mladých ľudí. Tí, ktorí na sebe pracujú naozaj tvrdo, sa môžu vypracovať až na vrchol, či už ako vynikajúci športovci, alebo sa im podarí presadiť v podnikaní resp. v niektorej z oblasti spoločenských vied.

V čase, keď sme „drali“ v rannej mladosti školské lavice, som mal rád v zásade všetky kolektívne športy, ale najviac asi futbal a basketbal. V súčasnosti je to podobné a keďže máme oveľa viac možností sledovať športové programy, rád si pozriem cyklistiku, rugby a tenis. Moje súčasné športové aktivity sú skôr individuálneho zamerania ako funkčný tréning, bicykel, thajský box, turistika a jóga. Je to zmes aktivít, ktoré kombinujú osobný rozvoj s udržiavaním kondície a rodinnými aktivitami.

V mladosti, keď som aktívne športoval, som sa držal motta mušketierov: „Jeden za všetkých, všetci za jedného.“ Stále to platí. V živote je však dôležitá férovosť a spravodlivosť voči každému, s kým sa stretnete. Vzťahy založené na týchto zásadách sú zdravé a trvalé.

Robil som hokej, lebo ma bavil a mal som z neho radosť. Časom sa mi stal zamestnaním, či už ako hráčovi a neskôr ako trénerovi. Šport dáva deťom veľmi veľa, či už po fyzickej, zdravotnej, ale hlavne po mentálnej stránke. Deti sa naučia disciplíne, ako sa správať v kolektíve na ľade a tiež mimo neho.

V mládežníckom veku som sa venoval všetkým športom (volejbal, basketbal, atletika, plávanie, lyžovanie, tenis, futbal a pod.). Organizovane som hrával futbal za Duklu Banská Bystrica a zároveň hokej za Smrečinu Banská Bystrica. Veľmi dobré výsledky som dosiahol v atletickom klube Dukla Banská Bystrica, kde som sa stal majstrom Slovenska v prekážkovom behu a v osemboji.

Pohyb je život. Pokiaľ človek športuje, je zdravý a dobre sa cíti aj v staršom veku.

V mladšom veku bolo pre mňa motiváciou hrať za A mužstvo v BB, neskôr hrať vo federálnej lige a v česko-slovenskej reprezentácii.

Hokeju vďačím v mojom živote za veľa. Mal som možnosť hrať najlepšiu ligu sveta a stretnúť veľa úžasných ľudí. Hrať proti hráčom, ktorí sú považovaní za najlepších na svete a dostať sa medzi nich bola obrovská česť a som za ňu nesmierne vďačný.

Hokej mi však dal aj iné dary. Šport ako taký, vedie človeka k tvrdej a neúprosnej práci a odriekaniu. Prekonávanie prekážok, ak som chcel ísť ďalej na ceste za svojim snom. Učí človeka k tímovej práci, rozhodnosti, vytrvalosti a schopnosti nevzdávať sa.

Šport nie je len telesná záležitosť v zmysle dobrej fyzickej kondície (aj keď to je veľmi dôležité), ale je to ďaleko viac. V živote ako takom bude človek vždy čeliť problémom, starostiam, prekážkam na dennom poriadku. Šport vedie k vytrvalosti tieto prekážky zdolávať. Pomáha deťom rásť nielen po stránke fyzickej, ale aj mentálnej.

Ja mám okrem hokeja veľmi rád futbal, tenis, stolný tenis, baseball, ale aj iné športy.

Motto: „Nikdy sa nevzdávať a vždy bojovať ďalej!”

Hokeju ďakujem predovšetkým za to, že ma naučil byť dochvíľny, disciplinovaný a samostatný. Dal mi aj množstvo kamarátov a veľmi veľa perfektných zážitkov. Určite by som hral hokej znova, keby som mal možnosť vrátiť čas.

Šport je úžasný pre deti v tom, že vďaka nemu dokážu žiť svoj vlastný sen. Pokiaľ si vyberú šport, ktorý ich naozaj baví, je radosť sa na to pozerať. Na jednej strane sa dokážu odreagovať od školy, robia niečo užitočné pre svoje zdravie, nájdu si množstvo kamarátov a na druhej strane majú menej času na dnešnú elektroniku, ktorá môže potlačiť ich vlastnú fantáziu. Športovať by mali všetky deti.

Je ťažko povedať, ktorý šport mám po hokeji najradšej. Je to viac-menej zmes rôznych športov. Chodím si rád zaplávať, rád si zahrám s kamarátmi futbal a squash. S rodinou si radi zahráme tenis, ping – pong a dokonca aj minigolf. Každý jeden šport má niečo do seba.

Motto: „Rešpektuj starých, keď si mladý. Pomáhaj slabým, keď si silný. Priznaj si chybu, keď sa mýliš. Pretože jedného dňa budeš ty ten starý, slabý a ten, čo sa mýli.”

Vďaka hokeju som robil celý život to, čo ma napĺňalo. Naučil som sa fungovať v kolektíve, vychádzať so spoluhráčmi. Dal mi disciplínu. Vždy bolo len na mne, koľko som ochotný obetovať času a námahy, aby som si naplnil ciele a sny. Spoznal som svet, musel som sa ako mladý postarať sám o seba v cudzine, naučiť sa cudzí jazyk. Musel som rýchlo dospieť, čo mi veľmi pomohlo narásť aj osobnoste.

Šport je veľká zábava. Ak deti získajú lásku k pohybu, je veľká šanca, že budú športovať aj v dospelosti, čo je dôležité pre zdravú spoločnosť. V zložitom období dospievania im navyše zmysluplne vyplní čas a pozitívne formuje ich osobnosť. Šport je tiež výborný nástroj na získavanie dôležitých životných zručností. Naučiť sa fungovať v kolektíve, stanoviť si cieľ a potom sa ho snažiť dosiahnuť, disciplína, spolupráca so spoluhráčmi – všetko, čo je potrebné pri športe aj mimo neho.

Bol som dieťa ulice, hralo sa všetko. Už ako starší som hral futbal za miestnu dedinu, ale nenaučil ma ho nejaký klub, ale kamaráti na ulici. Tak isto aj basketbal, volejbal, tenis, ping pong…Okrem hokeja sú moje najobľúbenejšie športy tenis, futbal, basketbal, volejbal.

Hokej ma naučil vážiť si tímovú spoluprácu, dal mi veľa priateľov a vybudoval som si vďaka nemu lásku k športu a pohybu. Vďaka športu si deti v prvom rade upevňujú zdravie, učia sa kolektívnej spolupráci a získavajú vytrvalosť pri napĺňaní svojich cieľov. Hlavná je však radosť z hry a tímový duch.

Okrem hokeja si veľmi rád zahrám aj tenis a rád si zabicyklujem.

Motto: „Úspech je zmesou tvrdej práce a veľkých snov.”

Hokeju vďačím za to, že som celé detstvo mal pred sebou cieľ, ktorý sa mi podarilo čiastočne aj splniť. Spoznal som strašne veľa ľudí rôznych národností, naučil som sa 4 jazyky a hlavne, hokej ma naučil prekonávať prekážky na ľade aj mimo neho.

Som presvedčený, že hlavným dôvodom, prečo by deti mali športovať, je pozitívny vplyv na ich zdravie.

Mám rád všetky druhy športu. Keď človek športuje, príde na iné myšlienky – teraz je to o to krajšie, že športujem už len čisto pre radosť.

Motto: „Čo ťa nezabije to ťa posilní.”

Hokej ma naučil sebadisciplíne, životu v kolektíve. Vďaka hokeju som spoznal množstvo zaujímavých ľudí a navštívil rôzne krajiny sveta. Naučil ma tiež pracovať na sebe, aby som v živote niečo dosiahol.

Pohyb je dôležitý pre zdravý životný štýl a je veľmi dôležité, aby deti začali športovať čím skôr. Aby si vyskúšali rôzne druhy športu a vybrali si ten, ktorý ich najmä baví.

Okrem hokeja ma nájdete hrať americký futbal, basketbal, motokros a tenis.

Motto: „Bolesť je dočasná, sláva je večná.”

Vďaka hokeju mám správne nastavené osobnostné hodnoty a princípy v profesionálnom či osobnom živote. Nie vždy je však ľahké ich dodržať, ale o to viac chutí potom víťazstvo.

Veľmi podobne by som odpovedal ako na prvú otázku, ale môžem ešte dodať, že vďaka športu získate priateľstvá a také zážitky na celý život, kde inde nezískate.

Bojové športy, automotošport (motorizmus)

Motto nemám asi žiadne. Skôr som sa naučil, že keď niečo chcem tak musím preto veľa obetovať a ten cieľ sa potom dostaví.

Hokeju vďačím za to, že ma naučil pokore a viere, že sny sa niekedy stanú skutočnosťou.

Deti  by mali športovať už len kvôli tomu, aby boli fit, spoznali pri športe nových kamarátov, naučili sa rešpektovať pravidlá a získali vieru v samých seba a disciplínu.

Futbal, tenis, basketbal a teraz hlavne lyžovanie.

Snaž sa všetko robiť na 100% a nerob druhým to, čo by bolo tebe samému nepríjemné.

Hokeju vďačím za všetko. Hokej mi dal do života veľa, spoznal som obrovské množstvo ľudí, získal disciplínu, cieľavedomosť, naučil ma žiť v kolektíve, v ktorom sme každý iný človek a ešte mnoho ďalších užitočných vecí.

Šport ako taký je dôležitý z viacerých dôvodov – najzákladnejší je, že sa deti hýbu, majú náplň a fyzickú aktivitu. Nájdu si nových kamarátov, získajú disciplínu a samozrejme z nich môžu vyrásť profesionálni športovci.

Okrem hokeja milujem bicykel, na ktorom sa dajú pozrieť krásne miesta v okolí nášho mesta.

Motto: „Poctiva práca porazí talent.”

Hokej ma naučil cieľavedomosti, schopnosti presadiť sa. A to sú vlastnosti, ktoré človek potrebuje ako v škole, profesnom živote, tak aj na ľade.

Šport pomáha nielen deťom predchádzať zdravotným problémom, ale buduje ich osobnosť. Učí ich cieľavedomosti, zdravej rivalite, fungovaniu v kolektíve, víťazstvám, ale aj prehrám, ako rešpektovať súpera a plnohodnotne vyplniť čas.

Mám rád všetky športy, milujem pohyb ako taký.

Václav Nedomanský mi raz dal veľmi dobrú radu: „Miro, poctivo pracuj, ono sa ti to neskôr vráti.”

Hokej mi dal v živote nielen veľa radosti, ale aj praktický návod na riešenie nespočetného množstva ťažkých životných situácií.

Myslím, že je veľmi dôležité, aby deti športovali. Len aktívne zaradenie do športových aktivít prinúti dnešnú generáciu zamyslieť sa nad svojimi cieľmi a prioritami v ďalšom živote.

Okrem hokeja si dnes rád zahrám hociktorý z kolektívnych športov a tenis.

Motto: „Nevzdávať sa v žiadnej situácii, ísť za svojimi cieľmi a zostať slušným človekom.”

Hokeju vďačím za možnosť stretnúť veľa skvelých ľudí, za množstvo športových, ale aj spoločenských zážitkov, no hlavne za príležitosť navštíviť veľkú časť sveta, čo mi tento šport umožnil.

Myslím, že šport vychováva. Vyvíja v deťoch cieľavedomosť, dravosť, disciplínu, učí ich spolupracovať v kolektíve, vytvára zdravý životný štýl.

Mám rád všetky kolektívne športy, najmä futbal, ale aj lyžovanie, plávanie, tenis a cyklistiku.

Motto: „Never give up!”

Býval som pri zimnom štadióne, čiže to, že som začal hrávať hokej bolo prirodzené a spontánne. Najväčším plusom bola možnosť cestovať, čo bolo v socializme veľká vzácnosť. Okrem toho vďačím hokeju aj za to, že som sa naučil zodpovednosti a pevnej vôli. Hokej mi veľa dal i keď som musel aj ja veľa obetovať jemu, ako napr. voľný čas (cez týždeň tréningy, cez víkend zápasy).

Vyrástli sme na ulici, neustále sme sa niečo hrali. V televízii boli vtedy 2 programy, nie ako teraz, keď majú deti iné možnosti a veľa času trávia na mobile a tablete. Mali sme tvrdší režim – cieľom bolo vychovať pohybovo zdatných jedincov (keďže každý z nás mohol byť potenciálnym vojakom). Deti by mali byť od útleho veku v pohybe, potom utužujú nielen telo, ale aj ducha.

Okrem hokeja som sa venoval aj iným tímovým športom ako volejbal a basketbal, ale vyskúšal som si aj vrh guľou a hod diskom. Následne mi učaroval beh, odbehol som 2-krát polmaratón v Košiciach a ešte aj v súčasnosti mám doma statický bicykel a snažím sa byť aktívny v rámci možností. Myslím si, že čím viac športov dieťa vyskúša, tým je to lepšie, nakoľko každý šport mu umožní získať iné pohybové zdatnosti. Nie každý sa môže stať vrcholovým športovcom. To je súhra (intenzívneho tréningu, vôľových vlastností a talentu).

Bol som smoliar – vždy mi zostal tkz. Čierny Peter. Bol som však poctivec, snažil som sa tvrdo na sebe pracovať (najlepší som bol v “činkárni”). Poctivo trénovať a neulievať sa.  To si myslím, že je cesta k úspechu.

Hokeju vďačím za to, že som mal detstvo naplnené športom. Postupom času sa začalo formovať to, že by som sa mohol v ňom posúvať ďalej. Hokej mi umožnil spoznať rôzne krajiny a spôsob života v nich. Samozrejme mal som to šťastie, že moja záľuba bola aj mojou prácou.

Podľa mňa je dôležité, aby sa deti venovali športu kvôli tomu, že ich to naučí prekonávať prekážky a rôzne výzvy, ktoré ich v živote postretnú a stanú sa odolnejšími voči týmto výzvam. To je podľa mňa taký základ tohto športu v detstve, samozrejme okrem fyzického prospechu športu pre rast dieťaťa.

Ja mám rád futbal, lyže ( bežky, skialp), tenis a posilovanie celkovo.

Motto: “Každá prekážka sa dá prekonať len treba chcieť.”

Hokej ma naučil byť v živote disciplinovaný a ctižiadostivý. Zároveň ma naučil byť tímovým hráčom, nemyslieť len na seba a nebyť egoistickým.

Deti zažijú pri športe veci, ktoré by bez neho v normálnom živote nepoznali. Nadšenie z úspechu, pocitov výhry, ale aj vysporiadanie sa s prehrami. Pri športe rozvíjajú svoju osobnosť v cieľavedomosti, bojovnosti či súdržnosti s tímom. Všetko sú to vlastnosti, ktoré sa im neskôr v reálnom živote určite zídu.

Okrem hokeja hrám rád tenis, golf, rád lyžujem a užívam si čas v prírode s mojou vlčicou Cory.

Ak to chceš vzdať, spomeň si na dôvod, prečo si so športom začal!  Keď si myslíš, že už nevládzeš, vládzeš ešte 7-krát viac!

Šport – hokej mi umožnil spoznať nové mestá a krajiny, spoznať nových kamarátov a hlavne ma naučil trpezlivo a zodpovedne zdolávať prekážky a nové výzvy v živote.

Pri športe sa deti naučia húževnatosti, vytrvalosti, cieľavedomosti a disciplinovanosti.

Moje najobľúbenejšie športy sú lyžovanie, tenis, bicyklovanie a plávanie.

Moje životné heslo znie: „Nikdy sa nevzdávaj!”

Ľadový hokej sprevádza môj život už dosť dlho. Vďačím mu najmä za to, že dokázal vo mne vybudovať disciplínu, ctižiadostivosť, pevnú vôľu, naučil ma prispôsobiť sa kolektívu a mnoho iných dôležitých ľudských vlastností, ktoré budujú charakter človeka. Vďačím mu samozrejme aj za množstvo zážitkov a krásnych emotívnych momentov, na ktoré sa nezabúda.

V dnešnej dobe mobilných telefónov a elektroniky sa veľmi pozabudlo na športovanie. Je dôležité a vždy bude, aby deti vyvíjali akúkoľvek športovú aktivitu, či už s vidinou úspešného športovca alebo len pre svoje zdravie. V neposlednom rade kolektívny šport odmala buduje osobnosť človeka.

Mám veľmi rád cyklistiku, najmä horskú, ale aj lyže, tennis, turistiku.

Motto: „Kde je vôľa, tam je cesta.”

Hokeju vďačím za všetko. Sprevádza ma celý život v časoch dobrých aj zlých. Dal mi veľa skvelých priateľov, na ktorých sa môžem spoľahnúť aj dnes.

Šport je pre deti skvelá príprava do života po všetkých stránkach.

Popri hokeji som vždy hrával futbal aj súťažne a láska k nemu mi ostala dodnes.

Motto: „Je dôležité hrať pre tím a nie hrať v tíme!”

Hokeju vďačím za to, že som mohol vidieť mnohé krajiny. Moja hokejová kariéra zažila dobu, kedy ľudia nemohli len tak odísť a navštíviť inú krajinu. Mne sa to podarilo aj preto, lebo som bol federálnym juniorským reprezentantom Československa od 16 rokov až do 20 rokov a neskôr hráčom VSŽ Košice a Dukly Trenčín.

Myslím, že športovať je dôležité a hlavne v dnešnej dobe, ktorá sa vôbec nedá porovnávať s tou mojou. Dnes sa deti nehrajú športové hry len tak pre zábavu na ulici, resp. na dvore. Preto by si mali rodičia uvedomiť, že je potrebné ich prihlásiť na akýkoľvek šport, aby mali dostatok pohybových aktivít.

Popri hokeji sme mali v mojej ére v rámci tréningového procesu viacero športov ako futbal, tenis, plávanie, cyklistiku, v rámci športových hier v škole hádzanú, basketbal. Všetky tieto športy boli obľúbené ako doplnkový šport.

Hokeju vďačím za morálno-vôľové vlastnosti, ktoré mi pomáhajú dodnes.

Hokeju vďačím za veľa. Naučil ma disciplíne, našiel som si veľa kamarátov po celom svete, mohol som veľa cestovať, žiť v rôznych mestách. Taktiež som mohol reprezentovať svoju krajinu na majstrovstvách sveta a olympijských hrách, na čo som veľmi hrdý.

Deti by mali športovať hlavne preto, aby boli zdravé, a aby sa naučili disciplíne.

Už keď som vyrastal, mal som veľmi rád futbal, tenis, čo pretrváva dodnes.

Keď sa na niečo dám, robím to na 100 %.

Hokeju vo svojom živote vďačím za to, že ma naučil režimu a disciplíne. Popri hokeji som spoznal veľa ľudí, veľa som cestoval a navštívil zaujímavé miesta. Som vďačný, že môžem robiť to, čo ma baví a popri tom sa tým aj živiť.

Myslím si, že akýkoľvek šport, ktorý dieťa robí, je dobré. Hlavne, keď ho to baví. Rozvíja sa nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Učí sa návykom, vytrvalosti, kolektívnosti, patrí niekam.

Mám rád športový rybolov, golf, šípky, hokejbal a rád mám aj futbal, ale iba ako divák.

Motto, ktoré ma sprevádza v živote je: ,,Nikdy sa nevzdávať!”